reklama

O-PRINCEZNEJ-KTORA-KED-SA-DOZVEDELA-ČO-JE-ZLO,-ZOMRELA

V Lhase, ak prejdete alejou stromov a odbočíte pri 86 palmičke zo severu doľava, 3 krát zaklopete malíčkom na pravej nohe o zem a prepadnete sa do Austrálie. Vzhľadom na fakt, že v Lhase, ktorá sa nachádza v Tibetskej Číne, nerastie veľa paliem, a ľudskú neschopnosť transformovať sa ľubovoľne z Lhasy do Austrálie, stali by ste sa svedkom zázraku. Je to jedno. A hlavne princeznej Michelle, tej je už všetko jedno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

  Doby, keď svet ešte nebol skazený chamtivosťou, ktorú sa snažíme zakryť tým, že sa vyhovárame na pud sebazáchovy, sa skončili už dávno. Ľudia si začali namýšľať, že použitím mozgu sa môžu veľa naučiť, veľa si zapamätať a získať užitočné informácie. Medzi nimi však žil posledný človek, ktorý celý život ani raz nepoužil svoj mozog.

 Do vľúdnej kráľovskej rodinky narodilo sa dievča, ktorej nikto nepovedal inak, ako princezná Michelle. Svojich pár rôčkov si odžila v malebnom zámku onikaním ockovi, pánu kráľovi. Všade bolo teplo, čisto, pekne. Maminka a ocinko ju vždy chránili pred kýmkoľvek. Takýto monotónny život zunoval by mnohých, ale Michelle to tak mala rada, pretože bola obklopená ľuďmi, ktorí na prvý pohľad pôsobili, že sa milujú navzájom. A pretože nepoznala nič iné, zatiaľ si s týmto plne vystačila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Raz sa flákala princezná Michelle ulicami a vyhladla. Tak si kúpila sendvič a hneď sa jej putovalo paralelnou spleťou mestských budov veselšie. Vtom uzrela les a niečo ju napadlo - a potom ju na to prešla chuť - a zasa to na ňu prišlo - sama nevedela, či chce - nechce - veď - ale - ale hej, chce. Chce sa pozrieť do toho lesa. Nikdy tam nebola a pochytila ju náramná zvedavosť.

 „Čo si zač?"

 Pán, ktorému práve vtrhla do chalupy, bol iný, ako ľudia zo zámku. Mal čierne padavé vlasy po plecia, stredne veľké modré oči. Nemal ani priúzke, ani príliš plné ústa, boli tak - akurát, farba pleti bola tiež tak akurát, bol akurát vysoký s akurátnymi proporciami, hádam aj čierny plášť mal tak akurát - šitý na mieru. Princezná Michelle nemala ešte s nikým takým tú česť. Ovládol jej zmysly. Hlavou bežalo len - „Jé, ten je ale pekný..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „Nezáleží na tom, kto som, čo som, ale čo viem. A viem toho veľmi veľa."

Klamal? Čo to bol zač? Nuž v skutočnosti ani nemal meno, pretože si ho nezaslúžil. Vedecké poznatky, ktoré zozbieral o všetkom, čo očami videl a ušami počul, vedia síce zľahčiť život na zemi, ale po tých pár rokoch, možno desaťročiach, sú nanič. On to vedel. Vedel, že je zatratený.

 Začal princeznej Michelle ukazovať obrazy, knihy, mapy, hudobné nástroje, jednoducho všetko, čo mal hneď po ruke. Pre ňu, ohromenú svojou vlastnou neznalosťou, bolo to všetko veľmi lákavé. Zrazu bažila po tom znať, čoho sa dotýka.

 Princezná Michelle podľahla lákavému poznaniu. Na tomto fakte ako takom nie je nič zlé. Ale vo vôli ísť hľadať veci, na ktoré nevieme, že neunesieme bremeno pohľadu, pramení ničivá sila, ktorá nás nevedomky prevádza cez všetko, čo sa nám postaví do cesty, a zúfalo nás vyháňa z raja nevedomostí pred tvár, ktorú keď prvý raz uvidíme, prajeme si nikdy ju neuzrieť a vrátiť život späť. Ale ten nenávratne beží ďalej a čas sa nezastaví ani keď to potrebujeme, pretože nevníma. Je absrtaktný. Jeho nereálne oči nehľadia na to, ako sa počas jeho plynutia stávame zúboženejšími, nezastaví sa sám seba a nedá nám šancu, aby sme „mali čas" prehodnotiť naše konanie, aby sme viac nerobili chyby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Povedal jej, že keď bude chcieť, môže sa k nemu vrátiť, a on ju to všetko naučí. Vedel, že neodolá.

 V tú noc nemohla zaspať. Preobliekla si pyžamu, vzala si fakľu a chcela odísť preč. Zámok bol však plný stráže, tí ju zbadali. Michelle sa rozkričala, pribehli jej rozospatí rodičia a ona im vykričala do očí, že odchádza. Prosili ju, aby to nerobili. Vbehla späť do svojej spálne. Vyskočila z okna do vodnej priehrady, preplávala ju a utekala k lesu.

 Vtrhla do jeho chalupy a on vybral jediné, čo práve potreboval - nádobu plnú tekutiny a vŕtačku. Mokrej princeznej dal purpurové rúcho. Ustlal jej v pohodlnom kresle a ona sa doň položila. Krotko a bez protestovania nechala sa spútať káblami od vŕtačky. On stĺmil osvetlenie a pustil sa do procesu násilného natrieskavania informácii o minulostiach, prítomnostiach a budúcnostiach. Takíto profesionáli vám vyvŕtajú dieru priamo do mozgu, centra kombinovania, filozofovania, nekalého zmýšľania, kutia piklov, intrigovania ... a vlejú vám sladkohorkú pálivú tekutinu inrormácii. Rana zaschne a vy ste o niečo múdrejší. Jej telo sa však ani nehlo. Ach, telo tej úbohej Michelle ostalo nepoškvrnené. Vŕtačka jej hlavu neprevŕtala. Princezná Michelle nebola premýšľavá intrigántska kujnica piklov, jej úmysly boli naivné, ale spravodlivo čisté. Keď si to všimol, hlavou sa mu prehnala alternatíva, ktorú sa doteraz neodvážil zrealizovať. Na človeka ako krvilačný prototyp dneška by stačila diera do mozgu a už by mu tam mohol naliať, čo chcel. Pre Michelle však diera na čele neznamenala nebezpečenstvo, lebo tam neprechovávala nič dôležité. Nepočúvala hlas mozgu, ale niečoho smerodatnejšieho a hodnotnejšieho. On si myslel, že takíto ľudia už vymreli. Akonáhle spoznal, že sa mýlil, pustil sa do plánu B. Nemal už žiadnej zábrany a jednoducho vrazil Michelle vŕtačku priamo do srdca a spustil prúd tekutiny zatratenia priamo na ranu tam v hrudnom koši.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Jeho čin bol nezvratný ako denaturácia bielkovín. Princezná Michelle zomrela. Mozgom riadiacich ľudí by diera v hlave a nová sladkohorká pálivá ingrediencia v krvi ovplyvnila a zmenila tak, že by si mylne mysleli, že niečo spoznali, ak spoznali fakty tohto sveta, Michelle však jediné prevŕtanie srdca zabilo. Akonáhle sa jej krvou rozprúdila lož, cudzoložstvo, krádež, závisť, nenávisť a vražda - prasklo jej z toho srdce.

٭ ٭ ٭

 Ráno počala sa kráľovská rodina hľadať svoje milované dieťa. Pátrali hádam všade. Až keď sa po pár hodinách dostali do chalupy, kde našli jedno divne odeté prevŕtané telo poliate zaschnutou nechutnou tekutinou. Vedľa neho bola na dlážke čierna ľudská silueta. Asi sa potkol, ublížil divne odetej postave a smrteľne silno sa udrel o kamennú dlážku, uzavreli. Nevšimli si ale, že diery na tele čiernej postavy boli vyplnené kvapkami krvi z postavy v kresle. Krv znečistená zlom zabila vlastného pána.  V tejto chalupe nenašli svoju princeznú a pobrali sa hľadať ďalej.

Mária Majchráková

Mária Majchráková

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

zamlčaná identita. Informácia prísne strážená agentmi KGB Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu